tu sa nachádzate:     NÁVŠTEVNÍK   -   PAMIATKY

Pamiatky Višňového

  • Kostol sv. Mikuláša vo Višňovom – Pôvodný murovaný kostolík s drevenou zvonicou zasvätený sv. Mikulášovi stál už v roku 1514. Kostol dal podľa údajov vytesaných na pôvodnom oltárnom kameni postaviť zeman Višňovský. Na začiatku 16. storočia patril kostol i s veriacimi do rosinskej farnosti. V roku 1624 sa už spomína samostatná farnosť Višňové, spoločne s filiálkou Trnové. Kostol sa však na konci 17. storočia stal opäť filiálnym. Stalo sa tak pre nedostatok kňazov. Tradícia pútí siaha do obdobia reformácie a protireformácie (16. až začiatok 18. stor.), kedy bol kostol striedavo majetkom evanjelikov a katolíkov. Práve v období rekatolizácie začal vzrastať kult pútnických miest a vo zvýšenej miere sa rozširovala úcta k Panne Márii. Vzostup kostola je zaznamenaný pri zázračných udalostiach spojených so soškou Madony s dieťatkom, ktorej pôvod je neznámy. Najstarší záznam o milostivej soške pochádza z roku 1674. Stúpajúci počet pútnikov podnietil výstavbu nového kostola. Interiér gotického kostolíka prešiel na začiatku 18. storočia barokovou prestavbou. Počas niekoľkých desaťročí bol pútnický chrám rozšírený až trikrát. Definitívny impulz k výstavbe veľkolepého chrámu dal višňovský obyvateľ, občan Kremnice Ján Zafiri. Základný kameň nového kostola bol položený v roku 1769. Kostol bol vďaka finančnej podpore Jána Zafiriho, nitrianskeho biskupa Jána Gustíniho, panovníčky Márie Terézie i vďaka príspevkom veriacich zastrešený v roku 1782 a zaklenutý v svätyni. Pribudlo barokové vybavenie - lavice, oltáre, obrazy, kazateľnica, krstiteľnica a ďalšie. Socha Madony s dieťatkom bola do nového kostola slávnostne inštalovaná 29. septembra 1783. Na konci 18. stor. bol kostol kompletne zaklenutý. Poslednou etapou staviteľských prác bolo dokončenie oboch veží. S výstavbou veží sa začalo v roku 1816, zastrešené boli v roku 1820. Interiér kostola bol kompletne vynovený na začiatku 20. storočia. Klasicistická biela výmaľba chrámu pretrvala až do roku 1901. Výmaľbu interiéru na žiadosť vtedajšieho farára Alexandra Frátrika, zrealizoval v rokoch 1901 - 1902 popredný slovenský maliar Jozef Hanula. Posvätenie obnoveného chrámu prebehlo v roku 1902.
Kostol
Pútnické miesto Višňové 1904.
Kostol 1913
Pohľad na kostol v roku 1913.


  • Farská rezidencia – Neskorobaroková kúria z druhej polovice 18. storočia, resp. z konca 18. storočia. Budova obdĺžnikového pôdorysu pokrytá manzardovou strechou. Fasáda je členená lizénami (zvislý ornamentálny prvok vystupujúci zo steny). Pri budove v minulosti stála polkruhová vstupná brána. Podľa dostupných prameňov na stavbu budovy prispel grinavský (Grinava, dnes časť Pezinka) farár, žilinský rodák Daniel Dlabáč. Ďalšie zdroje hovoria o náboženskej základine, čo by znamenalo, že budova bola postavená z finančných zbierok veriacich.
foto: archív D. Husárik  foto: Peter Grňa 

  • Majer (kaštieľ) – Asanovaná klasicistická kúria z polovice 19. storočia. Išlo o prízemnú kúriu s obdĺžnikovým pôdorysom, ktorá bola na konci 19. storočia prefasádovaná. Strecha bola manzardová (podobná ako pri farskej budove). V miestnostiach boli rovné stropy. Vstup do budovy zdobil portikus s iónskymi stĺpmi. Kaštieľ prešiel dobovými architektonickými úpravami. Bol postavený na starších základoch alebo jeho klasicistická koncepcia bola realizovaná v rámci prístavby k existujúcej stavbe. Kaštieľ vlastnili šľachtické rodiny: Révaiovci, Ján Zafiri (manželka Alžbeta Révaiová, druhá manželka Alžbeta Seto de Kasteli), Ordódyovci. Posledným súkromným vlastníkom bol veľkostatkár Rudolf Krupec. Pri kaštieli stála vstupná brána s vežičkou, v ktorej boli umiestnené strielne. Práve táto vežička mohla byť súčasťou pôvodnej budovy, keďže vykazuje jednoznačne iné štylistické stavebné prvky (barok, renesancia). Kaštieľ spolu s jednotraktovou hospodárskou budovou tvorili aj vojensky strategickú obrannú líniu. Majerský dvor bol využitý ako hospodárska a oddychová zóna (park). Kúria bola asanovaná v roku 1993.

foto: archív D. Husárik 
  • Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, – Kaplnka bola umiestnená pri zbúranej klasicistickej kúrii (kaštieli), kde stojí dodnes. Pôvodná socha sv. Jána Nepomuckého umiestnená v kaplnke pochádza z konca 19. storočia.

  • Kaplnka Vysoké-Čákor, – Kaplnka situovaná v horskom prostredí predhoria Malej Fatry bola postavená pri prameni vody na mieste, kde bola pôvodne umiestnená len socha lurdskej Panny Márie. Miesto bolo predmetom zbožnej mariánskej úcty, predovšetkým tunajších žien. Kaplnku vysvätil farár Milan Gábriš 25. novembra 1995.

  • Žulový kríž, – Pri poľnej ceste do susednej obce Stráňavy stojí na kopčeku medzi urastenými lipami žulový kríž, ktorý postavila Višňovská roľnícka mládež s aktívnymi veriacimi obyvateľmi obce Višňové. Kríž bol vysvätený 27. júna 1937.
  • Skupina chránených stromov Lipy vo Višňovom, bola vyhlásená v r. 1982 líp veľkolistých a malolistých, vysokých od 18 do 23 m, s obvodmi kmeňov od 328 do 412 cm
Napásal: D. Husárik
Spracoval: R. Kuba