Pamiatky
Neskorobaroková kúria z druhej polovice 18. storočia, resp. z konca 18. storočia. Budova obdĺžnikového pôdorysu pokrytá manzardovou strechou. Fasáda je členená lizénami (zvislý ornamentálny prvok vystupujúci zo steny). Pri budove v minulosti stála polkruhová vstupná brána. Podľa dostupných prameňov na stavbu budovy prispel grinavský (Grinava, dnes časť Pezinka) farár, žilinský rodák Daniel Dlabáč. Ďalšie zdroje hovoria o náboženskej základine, čo by znamenalo, že budova bola postavená z finančných zbierok veriacich.
Kaplnka bola umiestnená pri zbúranej klasicistickej kúrii (kaštieli), kde stojí dodnes. Pôvodná socha sv. Jána Nepomuckého umiestnená v kaplnke pochádza z konca 19. storočia.
Kaplnka situovaná v horskom prostredí predhoria Malej Fatry bola postavená pri prameni vody na mieste, kde bola pôvodne umiestnená len socha lurdskej Panny Márie. Miesto bolo predmetom zbožnej mariánskej úcty, predovšetkým tunajších žien. Kaplnku vysvätil farár Milan Gábriš 25. novembra 1995.
Pôvodný murovaný kostolík s drevenou zvonicou zasvätený sv. Mikulášovi stál už v roku 1514.
Asanovaná klasicistická kúria z polovice 19. storočia. Išlo o prízemnú kúriu s obdĺžnikovým pôdorysom, ktorá bola na konci 19. storočia prefasádovaná. Strecha bola manzardová (podobná ako pri farskej budove). V miestnostiach boli rovné stropy. Vstup do budovy zdobil portikus s iónskymi stĺpmi. Kaštieľ prešiel dobovými architektonickými úpravami. Bol postavený na starších základoch alebo jeho klasicistická koncepcia bola realizovaná v rámci prístavby k existujúcej stavbe. Kaštieľ vlastnili šľachtické rodiny: Révaiovci, Ján Zafiri (manželka Alžbeta Révaiová, druhá manželka Alžbeta Seto de Kasteli), Ordódyovci. Posledným súkromným vlastníkom bol veľkostatkár Rudolf Krupec. Pri kaštieli stála vstupná brána s vežičkou, v ktorej boli umiestnené strielne. Práve táto vežička mohla byť súčasťou pôvodnej budovy, keďže vykazuje jednoznačne iné štylistické stavebné prvky (barok, renesancia). Kaštieľ spolu s jednotraktovou hospodárskou budovou tvorili aj vojensky strategickú obrannú líniu. Majerský dvor bol využitý ako hospodárska a oddychová zóna (park). Kúria bola asanovaná v roku 1993.
bola vyhlásená v r. 1982 líp veľkolistých a malolistých, vysokých od 18 do 23 m, s obvodmi kmeňov od 328 do 412 cm
Pri poľnej ceste do susednej obce Stráňavy stojí na kopčeku medzi urastenými lipami žulový kríž, ktorý postavila Višňovská roľnícka mládež s aktívnymi veriacimi obyvateľmi obce Višňové. Kríž bol vysvätený 27. júna 1937.